Nocovačka v kuchyni

Náš skautský rok sme začali celkom netradične (tentokrát to nebol výlet spojený s opekačkou ako predošlé dva roky) a to nocovačkou, počas ktorej sme sa pustili aj do varenia v kuchynke ukrytej v zákutiach prerobeného katolíckeho domu. Zahrali sme si množstvo tradičných hier, zjedli obrovské množstvo jedla a užili sme si spoločne strávenú noc. Z nocovačky si odnášame veľa krásnych zážitkov a už sa nemôžeme dočkať blížiacej sa jesennej chaty, kde spolu opäť strávime množstvo času. A ako to na našej nocovačke vyzeralo? A nevybuchla kuchyňa? Čo sme uvarili? Dalo sa to vôbec jesť?

Nadšenie včielok sa prejavovalo už od samotného príchodu a ani sa im nečudujeme, veď kto by sa na prespávačku so svojou družinkou netešil!

Začať sme mali hrou baseball, ale dievčatám družinová hra priveľmi nešla, tak sme ju nahradili tradičnými hrami.

Pokračovali sme preto teda hrou Obláčik, ktorá sa naopak veľmi uchytila a stala sa takou neformálnou gymnastickou rozcvičkou.

Saba sa starostlivo pripravovala na jej úlohu Vzduchu a od začiatku dievčatám dávala najavo jej odhodlanie ich rozdeliť.

A takto už vyťahovala naše zamotané včielky.

Zamotať sa a nepustiť! To je heslo všetkých hráčov hry Obláčik.

A keď vás už aj Saba rozdelí, nezúfajte a nebuďte smutní, môžete jej ísť s radosťou pomôcť!

Tímová porada, povzbudenie po hre a hurá jesť!

A v bare už nás čakala výborná pizza, ktorú sme ako prvé jedlo večera rýchlo zjedli, pripravené pokračovať v programe.

Po večeri sa nebudeme predsa veľmi namáhať a preto sme sa rozhodli zahrať si hru Kukurica, pri ktorej sme sa nasmiali aj vykričali.

Zatiaľ čo sme sa počas večera hrali, v kuchyni sa nám robili hranolky, ktoré zmizli rýchlosťou svetla. Naozaj by ste sa čudovali (asi ako Saba na fotke), ako rýchlo hranolky zmizli do malých telíčok včielok.

Ako si ozvláštniť tradičnú hru? Predsa nie inak ako jedlom z plnej kuchyne.

Ráno sme začali prípravou palaciniek, ktorej sa ujali samotné včielky so Sabinou asistenciou.

Cesto včielky pripravili deň vopred a počas noci sa z palacinkového cesta stali ľadové kryhy, takže ich burácanie sme pojali v štýle ľadobijcov.

Dievčatá sa po prerozprávanej noci postupne zobúdzali a na stole už ich čakal aj teplý ovocný čajík.

Jeden čajík pre vás.

Prípravy palaciniek sa zúčastnili aj naši najmenší.

A ten kto práve nepiekol palacinky sa ujal ich natierania.

Aby sme sa však v kuchyni netlačili, na stole boli pripravené spoločenské hry, ktorých sa dievčatá s radosťou ujali a prebudili tak rozospatú myseľ.

A po chvíli príprav sme si už všetci pochutili na výborných palacinkách.

Po krátkej motivačnej dumke a uprataní, sme sa opäť pustili do tradičných hier.

Tento raz sme skúšali rôzne fígle a tak sa včielky vešali po svojich radkyňách.

Zvládli to však hrdinsky a uniesli aj väčšie včely.

Pred postupnými odchodmi ešte nemohla chýbať záverečná spoločná fotka :)

A rovnako ani HROMADNÉ OBJATIE.

Po tom sme sa opäť pustili do vyťahovania zamotaných včielok. Ako vidíte, počas prespávačky sme vystriedali najmä Brutusa a Obláčik. Naše obľúbené hry jednoducho nemohli chýbať.

V ďalšom kole sa k včielkam pripojila už aj ich radkyňa Saba a poctivo sa zamotala s najmenšou včielkou.

A veru, chránila ju vlastným telom, najlepšie ako vedela.

Aj napriek boju o zamotanie sa však neprestala usmievať ani pod náporom detí. Zvládla to hrdinsky.

Celá prespávačka sa niesla v šialenom prevedení a preto vás nevyviedla z miery ani Saba z osemdesiatych rokov.

Prespávačka Snežienok sa ako žiadna iná akcia včielok nezaobíde bez kriku. Avšak po dvoch rokoch spoločných stretiek už neviete rozoznať, kto kričí viac. Či Saba alebo včielky, ktoré ju s radosťou napodobujú. A ako im to dobre ide.