Stretko v prírode

V nedeľu 14.10 sme sa rozhodli vynahradiť si zrušené piatkové stretko spoločnou prechádzkou do prírody a využiť tak voľné nedeľné poobedie skautingom. Už dlho nám popri stretkách plných skvelého programu chýbal koncept, kedy by sme mohli zažiť okrem nekonečných debát aj realizáciu tých najšialenejších nápadov a spoločnú, uvoľnenú atmosféru plnú zábavy. Ideálom sa teda stal koncept dobrovoľného stretka v prírode, ktorý sa nám zapáčil natoľko, že ho v najbližšej dobe opäť čoskoro zopakujeme. A čo všetko sme spoločne zažili?

Na stretko v prírode sme sa vybrali v deväťčlennej posádke, osem skautiek dopĺňala ešte naša radkyňa Saba. 

Cieľom bola lúka na Kalvárii, hlavne teda kvôli jej blízkosti a možnosti pozorovania krásneho západu slnka prenikajúceho do prírodných krás tohto magického miesta. 

Po príchode na Kalváriu teda nasledovalo občerstvenie po ceste.

A začali sme aj s fotkami, samozrejme :D

Svačinu sme doplnili rozhovorom o skautskom živote, možnostiach napredovania, odborkách, výzvach i plánoch na tento skautský rok. Nezabudli sme však ani na školu a iné oblasti nášho života.

Rozhovor sme zakončili vymýšľaním skautských prezývok, čiže každá zúčastnená odchádzala domov už s novým právoplatným skautským menom. Teraz už len počkať, či sa aj naozaj uchytí. 

A po rýchlom fotení prišla úloha vymyslieť netradičnú hru, ktorou si spestríme zostávajúci čas. 

Odmenou za vymyslenie hry bol cukrík, takže sa rozmýšľalo hneď všetkým ľahšie.

A po chvíli sme tak už išli hrať nové verzie našich obľúbených skautských hier.

Stavili sme hlavne na zábavu a tak sme skončili válaním sudov k indiánskej paličke...

...alebo aj Brutusom so zaviazanými očami.

Ten zožal naozaj veľký úspech :D

A ako taký Brutus na slepo prebieha? Jednoducho, stačí nasledovať Sabin hlas a nedať sa chytiť. :D

Horšie je to však vtedy, keď si z nás Saba začne robiť srandu a v chvíli ticha sa premiestňuje na všetky svetové strany :D Aj tak sme ju však úspešne chytili :D

Nakoniec sme si užili aj takéto parádne turbany na hlavách :D

A tesne pred odchodom ešte západ slnka, kedy sme spečatili naše nové skautské prezývky a samozrejme aj prehĺbili naše priateľstvo tancami víl.

A cestou dolu, všetky tašky Sabe, nášmu dvornému nosičovi. Prečo?

No predsa aby sme mohli válať sudy dolu Kalváriou! 

A keď sme sa dováľali, utekali sme rýchlo dolu, aby sme stihli prísť načas, čo sa nám nakoniec aj tak nepodarilo. Ďakujeme teda rodičom, že na nás počkali :D Naozaj sme sa ponáhľali, v niektorých chvíľach dokonca bežali :D Ale to už je zase iný príbeh :D